Navigácia

Obsah

Medzivojnové obdobie

V Podhradí sa spracúvalo aj súkno v tzv."váľačkách", ktoré boli súkromné. Mlyn, pílu a váľačky využívali aj obyvatelia obcí Nolčovo, Konské, Štiavnička, Sučany, ale aj obyvatelia vzdialenejších obcí, akými boli Sklabiňa, Dražkovce, Kalník a Záborie. To znamená, že Podhradie hralo v tom čase dôležitú úlohu.
V roku 1919 Stoličný úrad povolil výstavbu cesty medzi Podhradím a Sučanmi, ale k výstavbe z finančných dôvodov došlo až v roku 1932. Na stavbe cesty pracovali a stavbu obce podporovali samotní občania Podhradia, ale finančne prispel i štát. Cesta bola dokončená v roku 1936, ale posledné úpravy sa vykonali v roku 1939.

V medzivojnovom období sa Podhradčania preslávili ako vynikajúci ovocinári a včelári. Chýrne boli nielen rôzne druhy jabĺk, hrušiek, sliviek, ale aj výborná podhradská slivovica. Tieto produkty chodili kupovať aj ľudia zo širokého okolia. Od roku 1892 pôsobil v obci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý viackrát úspešne zasahoval pri požiaroch v obci a okolí, napr. pri požiari kaštieľa grófa Révayho v Turčianskej Štiavničke, neskôr pri miestnom požiari v roku 1911. V roku 1937 kúpila obec za pomoci zbierky obyvateľov motorovú striekačku, a tak sa hasičský zbor zmodernizoval. Hasiči každoročne usporadúvali hasičské cvičenia a hasičské majálesy.
V 30-tych rokoch kultúrny život v obci prebiehal pokojne, bez významnejších udalostí. Obyvatelia obce si každoročne pripomínali vznik Československej republiky, ako aj narodeniny vtedajšieho prezidenta T.G. Masaryka.

Keďže väčšina obyvateľov obce bola evanjelického vierovyznania, bola v obci v roku 1934 založená Slovenská evanjelická jednota. Pri jej zakladaní bol prítomný aj sučiansky ev. farár Vojtech Hruška. Slovenská evanjelická jednota odvtedy každoročne usporadúvala rôzne kultúrne akcie, akými boli napr. divadelné predstavenia. Tie boli vo veľkej miere obľúbené a hojne navštevované. V roku 1933 z nariadenia vlády o Pamätných knihách v obciach bola založená Pamätná kniha obce Podhradie. Úrad kronikára z poverenia Obecného úradu vykonával učiteľ a správca miestnej školy Peter Pavol Tomčány. Pravidelné zápisy v tejto kronike sa nachádzajú do roku 1939. Je škoda, že v zápisoch sa nepokračovalo aj v rokoch 2. svetovej vojny a v období SNP. Pravidelné zápisy do kroniky opäť pokračovali až v roku 1967, kedy kronikár dodatočne dopísal významné udalosti aj z obdobia 2. svetovej vojny a SNP.