Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna

Rok 1939 sa neslávne zapísal do histórie národov Európy. Začiatkom roka bola Československá republika rozdelená na dve územia. Jedným z nich bol Slovenský štát, ktorý ako satelitný štát Nemecka mal fašistický charakter. Po napadnutí Poľska Nemeckom bolo jasné, že Európa bude zatiahnutá do vojnového konfliktu.
Slováci, nespokojní s vývinom udalostí, to svojím spôsobom dávali najavo, ale všetky druhy odporu a nespokojnosti boli potláčané políciou a oddielmi HG.
V Sučanoch, 24.apríla 1939, v nočných hodinách, zaistili ružomberskí gardisti evanjelického farára Vojtecha Hrušku. Cestou v aute ho bili a pri Turanoch surovo vyhodili von z auta. Preto sa 25. apríla asi 3000 ľudí zo Sučian a okolia zišlo pred budovou Sokolovne, sídla HG v Sučanoch. Demonštranti hanobili Hlinkovú gardu a ľudácky režim. Demonštrácia bola rozohnaná políciou a vojskom.

V ľuďoch postupne dozrievalo presvedčenie, že nenávidený fašistický režim treba odstrániť. Začali zakladať prvé partizánske skupiny. Najskôr ich bolo málo, ale postupne sa ich počet rozrastal. Jednoduchí obyvatelia im pomáhali, ako len vedeli. V Podhradí napríklad rodina Greššová celú zimu ukrývala ruských občanov, ktorým sa podarilo utiecť z nemeckého zajatia. Nielen táto rodina, ale aj celá obec pomáhala partizánom.
Udalosti dostali rýchly spád. 29. augusta vypuklo Slovenské národné povstanie. V Podhradí prevzal moc do svojich rúk Revolučný národný výbor, ktorý bol založený už v apríli 1944. S povstaním bola vyhlásená aj mobilizácia. V ťažkých bojoch o Turiec padlo mnoho príslušníkov povstaleckej armády.

Z Podhradia padli traja občania v bojoch o Vrútky a Priekopu. Všetci traja sú pochovaní na partizánskom cintoríne v Priekope.
Po potlačení povstania sa mnohí vrátili domov, ale mnohí ostali v povstaleckom vojsku a pri partizánoch. Po dobytí povstaleckého územia začali nemeckí vojaci zatýkať tých, ktorí boli podozriví, že bojovali v povstaní.

Raz v noci miestni partizáni prepadli nemeckú vojenskú hliadku. Ešte v tú noc boli zaistení niekoľkí muži, podozriví z tohto prepadu. Nemeckí vojaci ich odviezli do Sučian, kde ich vypočúvali. Po výsluchu troch uväznili a neskôr zavraždili v Martine na Bukovinách. Boli to: Ján Bella ml., iba 15-ročný chlapec, Jozef Bella ml. a Juraj Bella. Po exhumácii v roku 1945 ich previezli do Podhradia, kde ich pochovali na miestnom cintoríne. Niektorých zaistených odvliekli do koncentračných táborov, niekoľkým sa podarilo utiecť.
Prišla zima a v obci sa ubytovali oddiely nemeckej armády. Stávali sa prípady, že v domoch boli ubytovaní nemeckí vojaci, kým na povalách sa skrývali partizáni. Našťastie, ku žiadnemu konfliktu nedošlo, lebo celá obec mohla na to doplatiť podobne ako Sklabinský Podzámok, ktorý bol 29. septembra 1944 vypálený.

Od začiatku roku 1945 všetci občania očakávali, kedy sa priblíži front. Začiatkom apríla 1945 sa začalo s oslobodzovaním Turca. Do bojov o Podhradie zasiahla 4. čsl. brigáda, ktorá bola dovtedy v zálohe v Ružomberku. V noci z 8. na 9. apríla prekonala horstvo Veľkej Fatry a nad ránom Podhradie po ťažkom boji oslobodila. V boji padlo 10 príslušníkov 4. čsl. brigády, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne. Padlí nemeckí vojaci sú pochovaní na neznámom mieste, pravdepodobne hneď vedľa cintorína.