Navigácia

Obsah

Od 18. storočia po martinské Memorandum

Pri spisovaní slávnych Notícií navštívil Matej Bel i Podhradie. Mohlo to byť okolo roku 1730 a zo záznamov Mateja Bela v diele Turčianska stolica vieme asi toto: Podhradie bolo podriadené sučianskemu panstvu, ale bola to jedna z bohatších obcí, kde sa moc panstva nemohla veľmi rozpínať. Väčšinu obyvateľstva tvorili roľníci, ale slušné živobytie zabezpečovali Podhradčanom hory, ktoré podstatne zdrsňovali celé okolie dediny. Na slnečných pahorkoch boli roztrúsené polia. V chotári obce sa nachádzali zásoby vápenca, z ktorého obyvatelia pálili vápno. Okrem poľnohospodárstva, spracovania dreva a pálenia vápna sa obyvatelia zaoberali aj tkáčstvom. Všetky tieto remeslá pretrvali prakticky až do 40-tych rokov 20. storočia. Život v obci plynul, až na niekoľko mimoriadnych udalostí, pokojne ďalej. V roku 1785 tu bola založená škola. Budova školy bola murovaná, kým ostatné staviská v obci boli drevené. V roku 1812 celá obec, okrem školy, vyhorela. Na pamiatku tohto požiaru kúpili Podhradčania zvon, ktorý zavesili na obecnú zvonicu. V roku 1904 postavili v Podhradí novú budovu školy, ktorá mala aj vežu a slúžila aj ako modlitebňa. Táto budova je dodnes najstaršou budovou obce.

Život v obci narušila v roku 1861 radostná udalosť. Po celom Slovensku sa totiž rozniesla správa, že v Turčianskom Svätom Martine sa bude dňa 6. júna konať zhromaždenie rodu verných Slovákov. Predstavenstvo obce okamžite reagovalo na túto správu a ihneď zostavili listinu, v ktorej sa Podhradie ako jedna zo 42 obcí Slovenska prihlásilo k myšlienke tohto zhromaždenia. Pamätná listina je dnes uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Znenie listiny je nasledovné:
" Slávno mestečko!
Sláva Martinu! Ďakujeme za pozvania do národnieho shromaždenia naden 6-ho Junia t.r. istotne prídeme."
" Dáno v Podhradí dňa 1-ho Junia 1861.
Predstavení obci: Jan Kladivo richtár; Jan Wavák , obecný notár . " (viď: obrázok - Znenie listiny).

listna pečať
Znenie listiny Originálna pečať