Navigácia

Obsah

Druhá polovica 19. storočia až po koniec prvej svetovej vojny

Avšak obec nesprevádzali len radostné udalosti, ale aj tragické, akými boli napríklad požiare a rôzne epidémie.
V roku 1842, v Turíčny utorok, vyhorelo celé Podhradie, pričom nepoškodená ostala opäť iba budova školy. Keďže domy boli drevené a ohňu pomohla i víchrica, celá dedina ľahla popolom. Vtedy zhorelo občanovi obce Ondrejovi Kubé aj dvojmesačné dieťa.

Odvtedy stavali Podhradčania len murované domy. O tridsaťročie neskôr zachvátila celú obec epidémia cholery. Nešťastie postretlo obec aj v roku 1911, keď práve na Vstúpenie (cirk. sviatok) v ohni zhorela viac ako polovica dediny. Vtedy Podhradčanom zhorela väčšina rožného statku a oviec Aj epidémie zúrili v Podhradí ešte dvakrát. V 1918 to bola chrípka a v 1928 týfus. Odvtedy nebolo v obci väčších pohrôm.

Ale ani Podhradie neobišla 1. svetová vojna. Z obce bolo zmobilizovaných 71 mužov. Tí dovtedy nič netušili o vypuknutí vojny a kosili trávu na obecných lúkach. Museli zanechať robotu, rozlúčiť sa s rodinami a odísť, nevediac, či sa ešte niekedy vrátia domov.
Vo vojnových časoch žili obyvatelia v zlých podmienkach. Štát rekviroval kone, vozy, obilie, zemiaky, pokrm pre kone, medené a bronzové predmety. V prospech štátu pripadli i oba obecné zvony. Hrôzy vojny neprestávali, bieda rástla. Nebolo peňazí, potravín, petroleja a tabaku. Všetko sa vydávalo na prídelové lístky. Existovali tzv. chlebenky, múčenky, mastenky, mydlenky a iné. Pred obchodmi stáli zástupy ľudí čakajúcich na svoj prídel. Najhoršie bolo tým rodinám, kde ostali doma len ženy, deti a starci, kým muži bojovali na frontoch. Do toho všetkého prišiel rok 1917, rok neúrodný a suchý. Polia boli takmer pusté a úroda minimálna.
Z týchto rán sa Podhradčania veľmi ťažko spamätávali.

Obrat k lepšiemu mal nastať až na jeseň 1918. Vojna sa chýlila ku koncu, Rakúsko-Uhorsko bolo porazené. 30. októbra 1918 bola v Turčianskom Svätom Martine vyhlásená Deklarácia národa slovenského ako potvrdenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Frontoví vyslúžilci sa vracali domov, no mnohí z nich nenašli doma takmer nič. Chýbal hlavne dobytok a kone. Preto sa mnohí zadĺžili a dlhov sa zbavovali len veľmi ťažko.
Celkovo sa Podhradie začalo po vojne rýchlo vzmáhať. Slušný zárobok poskytovali hory, ktoré boli sčasti súkromné a sčasti patrili miestnemu urbáru. Drevo z urbára sa väčšinou predávalo na verejných dražbách. V 20-tych rokoch bola v Podhradí postavená nová píla s murovanými základmi, keďže stará pre nepozornosť dvakrát zhorela. Nová píla bola poháňaná vodnou turbínou. Okrem píly vlastnilo Podhradie aj dva mlyny, horný a dolný. Dolný mlyn neskôr spustol a horný mlyn bol prestavaný na valcový. Mlyn mal mlynár iba v prenájme, no neskôr ho odkúpil.